Transplantačné centrum
FNsP F. D. Roosvelta Banská Bystrica

Vyhľadať
Close this search box.
Vyhľadať

Transplantačné centrum
FNsP F. D. Roosvelta Banská Bystrica

Etické otázky transplantácií orgánov

Je odber orgánu z ľudského tela v súlade s medicínskou etikou?
Základný princíp je tzv. „dead donor rule“ – pravidlo mŕtveho darcu. Podľa neho platí, že orgány je možné odobrať výlučne až po preukázanej smrti pacienta. Toto pravidlo je vyjadrením základnej zásady lekárskej profesie, že lekár nesmie aktívne spôsobiť smrť pacienta. Výnimkou z tejto zásady nie je ani kontext transplantácie a odberu orgánov.

Každý občan Slovenskej republiky, ktorý je spôsobilý k právnym úkonom, má možnosť dopredu vyjadriť svoj nesúhlas s posmrtným darovaním orgánov, a to zaregistrovaním sa v registri osôb, ktoré vyjadrili počas svojho života nesúhlas s odobratím orgánov, tkanív a buniek po smrti. Tento register podľa zákona 567/2004 Z.z. spravuje Národná transplantačná organizácia. Za každého potenciálneho darcu orgánov, ktorý je neplnoletý alebo zbavený spôsobilosti k právnym úkonom, vyjadruje nesúhlas s darovaním orgánov jeho zákonný zástupca.

 

Je odber a transplantácia ľudského orgánu v súlade s náboženskou etikou?
Väčšina hlavných svetových náboženstiev v rámci svojich altruistických nosných ideí a pohľadu na ľudský život ako na najvyššiu hodnotu, nenamieta proti darovaniu orgánov ani proti ich prijatiu chorým pacientom.

Autority hlavných kresťanských cirkví pozerajú na darovanie orgánov ako na skutok kresťanskej lásky – darovania seba, záchrany ľudského života. Prvú úspešnú transplantáciu v histórii katolícka tradícia pripisuje kresťanským svätcom – súrodencom sv. Damiánovi a sv. Kozmovi.

Hlava katolíckej cirkvi, svätý pápež Ján Pavol II, opakovane podporil myšlienku transplantácií orgánov ako spôsobu liečby a záchrany ľudského života, a napríklad vo svojej prednáške na Medzinárodnom transplantologickom kongrese v r. 2000 požehnal transplantačnému programu a výskumu. Darovanie orgánov vo svojom prejave označil za pravý akt bratskej lásky voči blížnemu. Túto myšlienku ďalej podporil v r. 2005 aj pápež Benedikt XVI, keď vyhlásil, že aj on so sebou nosí identifikačnú kartičku darcu orgánov. V septembri 2014 pápež František vyzval, aby sa viac ľudí stalo darcami orgánov.

Protestantské cirkvi tiež darovanie orgánov podporujú (anglikánska cirkev to dokonca vyhlásila za kresťanovu povinnosť), a rovnako aj cirkvi gréckokatolícka a pravoslávna. Mnoho ďalších kresťanských denominácií, vrátane Svedkov Jehovových, ponecháva rozhodnutie stať sa darcom orgánov na jednotlivcovi.

Judaizmus tiež vo všeobecnosti zdieľa fundamentálny princíp väčšiny veľkých svetových náboženstiev, a síce, že záchrana ľudského života je najvyššou hodnotou, ktorá má byť uprednostnená pred takmer každým iným pravidlom, a darovanie orgánov podporuje (názory niektorých ortodoxných židovských mysliteľov sa môžu líšiť).

Islam v súlade s princípom stanoveným v Koráne „Ktokoľvek zachráni jednému človeku život, je ako keby zachránil celé ľudstvo“, vo všeobecnosti schvaľuje a podporuje transplantácie orgánov, aj keď lokálne postoje sa môžu líšiť v jednotlivých krajinách (čo platí hlavne pre Áziu).

Hinduizmus si vysoko cení nesebecké dávanie. Fyzickú integritu mŕtveho tela nepovažuje za podmienku reinkarnácie duše a transplantácie ľudských či zvieracích častí tela sú súčasťou jeho mytológie. Hinduizmus darovanie a transplantácie orgánov vo všeobecnosti schvaľuje.

Budhistické názory na darovanie orgánov sa líšia. Konfucianizmus a šintoizmus uprednostňujú zachovanie integrity tela po smrti, a vo všeobecnosti sa k transplantáciám stavajú skôr negatívne, aj keď aj tu sa názory zástancov líšia.