Odkiaľ pochádzajú orgány?

V Slovenskej republike čaká na záchranu alebo výrazné skvalitnenie života každoročne asi 300 pacientov. Ich jedinou nádejou je transplantácia orgánov. Orgány určené k transplantáciám u človeka pochádzajú od ľudských darcov. Darca orgánu môže byť živý alebo po smrti.

Živý darca

Dospelý zdravý človek môže darovať orgán alebo jeho časť. Žijúcemu človeku nie je prípustné odobrať celý životne dôležitý orgán, bez ktorého by umrel. V súvislosti so živým darcom sa v našich podmienkach najčastejšie jedná o obličku alebo kostnú dreň. Žijúci darcovia orgánov musia prejsť prísnymi zdravotnými testami, následne sú  doživotne sledovaní v zdravotníckom zariadení.

Mŕtvy darca

V súvislosti s darcovstvom orgánov od mŕtvych darcov existujú dva typy darcov. V obidvoch prípadoch sa v Slovenskej republike táto osoba môže stať darcom orgánov.

V prvom prípade sa jedná o pacienta, u ktorého bola funkcia mozgu nenávratne zničená. Vtedy hovoríme o „smrti mozgu“, prípadne o „darcovi po smrti mozgu“. Mozog takéhoto človeka nenávratne stratil všetky funkcie. Pre určenie smrti mozgu je stanovený zákonný postup (zákon 576/2004 Z.z §43 ods 4; odborné usmernenie MZ 28610/2006). Aby sa vylúčila možnosť chyby, vždy sa na ňom zúčastňuje konzílium lekárov rôznych špecializácií; ich rozhodnutie musí byť jednomyseľné. Ak sa jedná o pacienta, ktorý je potenciálnym darcom orgánov, členovia tohto konzília nesmú byť členmi tímov, ktoré následne vykonajú odber, alebo transplantáciu orgánov.

V druhom prípade sa jedná o darcu po trvalej zástave dýchania a srdcovej činnosti – takzvaný „darca s nebijúcim srdcom“. Jednoduchšie povedané, človek je považovaný za mŕtveho, keď jeho srdce prestalo biť, a nie je nádej, že sa jeho funkcia samočinne obnoví.